Pedagogický dualizmus teoretického a praktického: historické pozadie a súčasné ilúzie

Štúdia sa vracia k tradičnej otázke pedagogiky – ku vzťahu teoretického poznania k praxi, ku vzťahu vedy a praxe. K problému pristupuje komplexným teoretickým pohľadom, a to tak, že uvedený problém pedagogiky zaraďuje do širších súvislostí vývoja sociohumanitných vied ako takých. Na ich pozadí sú interpretované premeny vzťahov teórie a praxe, ako sa objavovali od antiky cez nástup moderny až po súčasnosť. Vzťahové premeny „teoretického“ a „praktického“ sú potom východiskovou osou pre chápanie vývoja pedagogiky v oscilácii jej sebaprezentácie ako teoretickej či praktickej disciplíny. V týchto intenciách je preskúmaný aj dnes populárny koncept učiteľa ako reflektujúceho praktika, ktorý má byť, najmä na poli vzdelávania učiteľov, nádejným príkladom, ako definitívne odstrániť neprekonateľnú priepasť, ktorá doposiaľ stála medzi akademickým poznaním a poznávacími potrebami vynárajúcimi sa pri praktickom výkone výchovy a vzdelávania.