Extrémy slobody prejavu a úloha právnej regulácie

Nové možnosti komunikácie a prezentácie ideí rozšírili priestor pre vyjadrenie názorov, vrátane takých, ktoré zasahujú do ľudskej dôstojnosti. Reakcie na tento fenomén majú neraz právny charakter, umožňujúci sankcionovať pôvodcov „nenávistných prejavov“. Slovenská republika, kde sa v roku 2016 po prvýkrát v postkomunistickej histórii do zákonodarného zboru dostala strana s cieľom zvrhnutia demokratického režimu, v tomto ohľade nie je výnimkou. Predkladaná konceptuálna analýza ukazuje, ako uvedené reakcie, vrátane „protiextrémistickej“ novely slovenských trestných kódexov z októbra 2016, zapadajú do rámca „militantnej demokracie“. Najskôr predstaví koncept militantnej demokracie ako jeden z možných reakcií (nielen) k extrémnym prejavom, pričom sa zameriava na úlohu práva ako ochrancu demokracie v chápaní tohto prístupu. Následne charakterizuje niektoré riziká obsiahnuté v tomto prístupe a na ich základe uvedie alternatívny prístup, chápajúci právo ako facilitátora slobody. V závere vysvetľuje, ako druhý prístup, ktorý právne reguluje iba prejavy podnecujúce k násiliu, vo zvyšku ponechávajúc priestor neprávnym opatreniam, zabraňuje nezamýšľaným negatívnym dôsledkom prvého, „militantno-demokratického“ prístupu.