KRITICKÉ ČÍTANIE LITERÁRNEJ TVORBY VÍŤAZOSLAVA HRONCA Z ASPEKTU JEJ INTERTEXTUÁLNEHO CHARAKTERU

V príspevku som analyzoval monografiu Maríny Šimákovej Spevákovej, v ktorej táto literárna kritička dôkladne interpretovala celkové literárne dielo najvýznamnejšieho súčasného slovenského vojvodinského spisovateľa Víťazoslava Hronca v kontexte jeho intertextuálneho rázu. Pritom som sa zvlášť zameral na problematiku samotnej intertextuality, predovšetkým na  jej implicitný respektíve explicitný charakter, najviac však na tzv. teóriu citátovosti, ktorú Šimáková Speváková vo svojom výskume dôsledne aplikovala. Súbežne s touto teoreticko-metodologickou problematikou analyzoval som i kritičkinu dôkladnú interpretáciu básnického, prozaického a autoreferenčného diela Víťazoslava Hronca realizovanú v širšom kontexte premien európskej literatúry, prostredníctvom ktorej Šimáková Spevákova presvedčivo zdokumentovala svoju základnú výskumnú tézu, podľa ktorej je intertextualita u tohto spisovateľa základným významotvorným činiteľom, ontologickým princípom a estetickou normou.