KRITICKÉ ČÍTANIE LITERATÚRY VÍŤAZOSLAVA HRONCA

V texte sa analyzuje kritické čítanie literatúry Víťazoslava Hronca, ktoré zaberá dôležité miesto nielen v jeho celkovej literárnej činnosti, ale aj v literatúre vojvodinských Slovákov. Prvé literárnokritické intepretácie aktuálnej súdobej slovenskej vojvodinskej básnickej tvorby Hronec publikoval v 60. rokoch 20. storočia a odvtedy prakticky dodnes sa svojím kritickým čítaním literatúry usiluje usmerňovať a skvalitňovať celkovú literárnu tvorbu vojvodinských Slovákov. Dôležité sú zvlášť jeho antológie slovenskej vojvodinskej poézie a obsiahle literárnohistorické predslovy k ním, ktoré možno čítať ako svojrázne dejiny slovenskej vojvodinskej poezie. Základné metodologické východisko Víťazoslava Hronca bolo zo začiatku inšpirované fenomenológiou, no neskôr, najmä v postmodernom tvorivom období na prelome storočia, jeho kritické čítanie literatúry poznačil esejistický výraz a široký kulturologický zorný uhol, v ktorom naplno prišlo k slovu autorova výnimočná erudícia a sluch pre tep doby.