NAJMLADŠIA GENERÁCIA SLOVENSKÝCH VOJVODINSKÝCH BÁSNIKOV

V príspevku sa analyzuje poézia a poetika najmladšej básnickej generácie v literatúre vojvodinských Slovákov, predovšetkým tvorba jej najvýznamnejších predstaviteľov Michala Bíreša, Miroslavy Dudkovej a Anny Balážovej. Básnická tvorba týchto básnikov narodených koncom 70. rokov minulého storočia sa skúma v kontexte premien v literatúre vojvodinských Slovákov s konca 20. a zo začiatku 21. storočia, pričom sa dôraz kladie na nové témy, postupy a významy, ktoré títo mladí básnici vnášajú do svojej tvorby, v značnej miere sa tak dištancujúc od predchádzajúcej, tzv. Genrácie X, básnickej generácie. Najväčší posun, ktorý najmladšia generácia slovenských vojvodinských básnikov svojou tvorbou uskutočňuje manifestuje sa predovšetkým v aktívnejšom postoji voči skutočnosti evokovanej básnickým textom, čím vo veľkej miere vlastne títo básnici prekonávajú postmodernú skeptickosť a malátnosť.