Má význam brániť „neproduktívne“ vzdelávacie obsahy v dnešných časoch?

Jedným z prejavov oslabovania pozornosti k učivu vo vyučovaní je značne vábivý dôraz na mäkké zručnosti,  a s tým súvisiaca nekonečná kumulácia textov tematizujúca kľúčové kompetencie a mäkké zručnosti . Tie sa však medzičasom stali univerzálnym zaklínadlom. Ako kedysi satiricky poznamenal Pupala (2004), že sa záverečné a kvalifikačné práce predbiehajú v tom, ktorá ponúkne  humanistickejšiu podobu vyučovania – dnes môžeme vysloviť podobný súd aj o kompetenciách, či zručnostiach adorovaných na rôznych úrovniach pedagogického diskurzu. Existujú však aj kritické postrehy poukazujúc na následné sploštenie poslania školy používaním metafor ako učilište, továreň, prípravka pracovných síl pre kapitál, či pobočka súkromného sektora (napr. Rybák, 2012), Finkielkraut (2017) ironizuje, že zo školy sa škola vysťahováva.  Týmto textom chceme posilniť hlas oponentov obhajobou skrytých významov „neproduktívnych obsahov“, ktoré môžu pomôcť rehabilitovať netriviálnosť a významnosť formálneho školského kurikula.  Pokúsime sa  sumarizovať, prepojiť a pripomenúť argumenty, ktoré nachádzame roztrúsené na rôznych miestach, pričom práve téma obsahov vzdelávania ich navzájom prepája.