Features of evaluation and self-evaluation of prosocial behaviour among fifth-and sixth-grade pupils

Rozvoj prosocialnosti a výchova charakteru su jednými z najvýznamnejsich výziev sucasnej skoly. Cieľom studie, ktora je sucasťou predprieskumnej fazy sirsieho experimentalneho skumania efektov etickej výchovy, je zistiť, ako žiaci v kontexte tohto skolskeho predmetu vnimaju vlastnu uroveň prosocialnosti, ako hodnotia svojich spolužiakov, ako ich hodnotia ucitelia a ci su medzi týmito hodnoteniami zovseobecniteľne suvislosti. Autori použili revidovanu verziu Rocheho dotaznika prosocialneho spravania na vzorke 254 žiakov (132 chlapcov) vo veku 10–12 rokov (piaty a siesty rocnik ZS). Výsledky ukazuju signifikantne rozdiely v sebahodnoteni aj hodnoteni druhých, predovsetkým na zaklade pohlavia. Avsak nielen linearne. Ucitelia hodnotia dievcata ako prosocialnejsie, než sa hodnotia ony samy, a naopak chlapcov hodnotia negativnejsie, než sa chlapci vidia sami. Chlapci sami sa hodnotia prosocialnejsie, než ich vidia ostatni, u dievcat sa tento nepomer straca. Vek, v porovnani 5-tych a 6-tych rocnikov, zohrava zreteľnu rolu najma u uciteľov, ktori signifikantne pozitivnejsie vnimaju mladsich žiakov. Uplnosť rodiny (dieťa žije v domacnosti s matkou aj otcom) ako premenna neukazuje evidentne rozdiely vo vnimani žiakov v porovnani so situaciou, keď dieťa býva len s matkou. Avsak v pripade, keď dieťa žije len s otcom, jeho sebavnimanie prosocialnosti je znacne negativnejsie, než je ono vnimane ostatnými.