English (United Kingdom)

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/featured_content/oa?rat=en

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/highlighted_journal/

Global: Zendy Plus annual

Presents the access of premium content as premium feature

Premium Content

Presents the keyphrase highlighting as premium feature

Keyphrase Highlighting

Presents the summarisation as premium feature

Summarisation

Insights

Presents the pdf analysis as premium feature

PDF Analysis

Presents the zaia usage as premium feature

ZAIA

Global: Zendy Tools annual

Global: Zendy Free Plan

Global: Zendy Tools monthly

Global: Zendy Plus monthly

Tento príspevok analyzuje článok 53 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 53 Charty základných práv Európskej únie osobitne, v ich vzájomnom vzťahu a cez tvrdenie Súdneho dvora EÚ vo svojom Stanovisku 2/13, že dohoda o pristúpení môže ohroziť charakteristické znaky a autonómiu práva Únie, pretože nezaručuje koordináciu týchto dvoch článkov. Ústrednou časťou článku je postoj Súdneho dvora, že ani po pristúpení k Dohovoru nebude vo veciach, v ktorých pôsobí únijné právo, tolerovať úroveň ochrany práv garantovaných Chartou v rozpore s rozsudkom Melloni. Autorka sa cez definovanie úrovne ochrany práv podľa Dohovoru a podľa Charty a analýzou príslušnej judikatúry, zamýšľa nad tým, prečo je koordinácia článkov 53 z pohľadu Únie nevyhnutná. Záver príspevku je venovaný pozorovaniu, akým smerom sa v období po stanovisku 2/13 uberá judikatúra ohľadom štandardu ochrany práv.

KOORDINÁCIA ÚROVNE OCHRANY PRÁV V EURÓPE V KONTEXTE PRISTÚPENIA EURÓPSKEJ ÚNIE K DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD