English (United Kingdom)

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/featured_content/oa?rat=en

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/highlighted_journal/

Global: Zendy Tools annual

Presents the keyphrase highlighting as premium feature

Keyphrase Highlighting

Presents the summarisation as premium feature

Summarisation

Insights

Presents the pdf analysis as premium feature

PDF Analysis

Presents the zaia usage as premium feature

ZAIA

Global: Zendy Tools monthly

Global: Zendy Plus monthly

Presents the access of premium content as premium feature

Premium Content

Global: Zendy Plus annual

Global: Zendy Free Plan

E včasný stredovek možno s istou dávkou zovšeobecnenia charakterizovať ako obdobie postupného etablovania monarchickej moci. Formovanie kráľovstiev na územiach, ktoré počas antiky netvorili súčasť Rímskej ríše, ale naopak patrili do geografického priestoru barbarika, bolo zásadne ovplyvnené prenikaním nových politických vzorov a mocenských inštitúcií do sveta archaických kolektivistických spoločenstiev. „Barbarské“ germánske a slovanské populácie dlhé obdobie nezverovali hierarchicky najvyššiu mocenskú pozíciu výlučne jedinému dedičnému vládcovi. Takzvaní germánski králi síce predstavovali najmocnejších reprezentantov kmeňových spoločenstiev, ich postavenie však prinajmenšom do začiatku 9. storočia ešte nezodpovedalo charakteru dedičnej monarchie dynastického typu.1 V bádaní o „postrímskom“ či „barbarskom“ tradičnom zriadení sa všeobecne hovorí o špecifickej forme vojenského vodcovstva, ktorú v germánskych spoločnostiach reprezentovali takzvané kmeňové kráľovstvá.2 Kráľovská hodnosť

Úteky, vyhnanci a renegáti na moravsko-bavorskom pohraničí v 9. storočí