English (United Kingdom)

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/featured_content/oa?rat=en

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/highlighted_journal/

Global: Zendy Plus annual

Presents the access of premium content as premium feature

Premium Content

Presents the keyphrase highlighting as premium feature

Keyphrase Highlighting

Presents the summarisation as premium feature

Summarisation

Insights

Presents the pdf analysis as premium feature

PDF Analysis

Presents the zaia usage as premium feature

ZAIA

Global: Zendy Tools annual

Global: Zendy Free Plan

Global: Zendy Tools monthly

Global: Zendy Plus monthly

V tejto práci sme pomocou kombinácií kontinuálnych meraní a deštruktívnych odberov vzorníkov sledovali a porovnali zásobu nadzemnej biomasy a ročnú primárnu produkciu (NPP) v prirodzene obnovených mladých porastoch buka a smreka. Na vybranej lokalite predpokladáme, že zmenené klimatické podmienky budú lepšie vyhovovať buku pred v súčasnosti prevládajúcim smrekom. Lokalita Vrchslatina sa nachádza v južnej časti Veporských vrchov v nadmorskej výške 977 m nad morom (48° 38΄ 50΄΄ N, 19° 36΄ 07΄΄ E). Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 900 mm, priemerná ročná teplota je 5,2 °C. Na sledovanej lokalite sme pozorovali odlišný priebeh rastu buka a smreka. Pri buku bola pozorovaná menšia medziročná mortalita, udržiaval sa až prehustený zápoj, v ktorom sa aj podúrovňové stromy snažili dostať do úrovne. Toto sa prejavilo na tvare kmeňov, ktoré sú tenké a vysoké. Štíhlostný koeficient sa pri stromoch so strednou hrúbkou a strednou výškou postupne zvyšoval od 1,19 do 1,40. Pri smreku dochádza k vyššej mortalite, vrastavé a podúrovňové stromy odumierajú z dôvodu nedostatku svetla. Stromy rastú viac do hrúbky, čo sa odráža aj na štíhlostnom koeficiente, ktorý bol po celé obdobie viac-menej konštantný a pohyboval sa v rozpätí 0,89 až 0,93 (tab. 1). Zásoby kmeňa sú pri smreku v jednotlivých rokoch o 3 - 10 m3.ha-1 väčšie ako pri buku (tab. 3). Po prepočítaní na sušinu je vplyvom rozdielnej objemovej hmotnosti (obr. 5) celková zásoba sušiny drevných častí (kmeň a konáre) väčšia pri buku (tab. 3). Najväčší rozdiel medzi drevinami je v zásobe asimilačných orgánov, ktorá je pri smreku viac než trojnásobná (tab. 3 a 4). Počas rastu dochádza pri obidvoch drevinách k zvyšovaniu podielu kmeňa a znižovaniu podielu asimilačných orgánov (obr. 2). Hlavný medzidruhový rozdiel pri pomerne vyrovnaných hektárových zásobách je v rozdelení nadzemnej biomasy medzi komponenty, kde buk alokuje do kmeňa viac asimilátov ako smrek (obr. 2 - 4). Pri porovnaní ročnej NPP asimilačných orgánov a konárov neboli zistené žiadne signifikantné rozdiely medzi sledovanými drevinami (obr. 6). Ukázali sme, že zásoby nadzemnej biomasy ako aj NPP buka a smreka boli v mladých plnozakmenených porastoch z prirodzeného zmladenia na danom stanovišti podobné (tab. 3 a 4)

Above-ground net primary productivity in young stands of beech and spruce