English (United Kingdom)

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/featured_content/oa?rat=en

https://curated-unify.zendy.io/wp-json/zendy-region/v1/highlighted_journal/

Global: Zendy Plus annual

Presents the access of premium content as premium feature

Premium Content

Presents the keyphrase highlighting as premium feature

Keyphrase Highlighting

Presents the summarisation as premium feature

Summarisation

Insights

Presents the pdf analysis as premium feature

PDF Analysis

Presents the zaia usage as premium feature

ZAIA

Global: Zendy Tools annual

Global: Zendy Free Plan

Global: Zendy Tools monthly

Global: Zendy Plus monthly

This paper deals with delicts against human life (more specifi cally, newborn child murder by mother, killing in self-defence and accidental killing, premeditated homicide and manslaughter) in Province of XIII scepus towns, which were recorded in the protocols of central administration of Province of XIII scepus towns together with others records related to the administration of the province. Time limits of the issue are years 1550 and 1650. Pred takmer pol tisícročím sa v európskej spoločnosti odohrávalo oveľa viac násilných činov ako je tomu dnes1. Cieľom príspevku je poukázať na delikty proti životu doložené v protokoloch ústrednej správy Provincie XIII spišských miest2, na rôzny prístup provinčného súdu k nim i na rôzne druhy 1 J. R. Ruff, Violence in Early Modern Europe 1500–1800, Cambridge 2001, s. 2. Publikácia si všíma násilie v západnej Európe, no v strednej Európe nebola situácia veľmi odlišná. Preto bola publikácia použitá ako zdroj informácií v tejto štúdii. 2 Provincia XIII spišských miest existovala v rokoch 1412–1772. Patrilo do nej 13 sídel na Spiši, v čase trvania provincie zálohovaných poľskému panovníkovi, menovite Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Poprad, Veľká, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Matejovce, Spišská Belá, Vrbov, Ľubica, Ruskinovce a Tvarožná. V názve Historia Slavorum Occidentis 2016, nr 2(11) ISSN 2084–1213 DOI: 10.15804/hso160208 182 MICHAELA KURINOVSKÁ provinčným súdom vynesených rozsudkov v jednotlivých skupinách prípadov. Z dôvodu veľkosti pramennej bázy sme pristúpili k časovému ohraničeniu skúmanej problematiky. Medzníky 1550–1650 sú vybrané subjektívne, keďže v oblasti súdnictva nedochádzalo k častým a veľkým zmenám, ktoré by sa odrazili aj v pramennom materiáli3. V  sledovanom období by sa delikty proti životu zaznamenané v provinčných protokoloch dali rozdeliť do niekoľkých skupín: usmrtenie novorodenca matkou, vyhnanie plodu, zabitie spôsobené náhlym rozrušením mysle4 (teda nie vopred plánovaná vražda) – tu je možné zaradiť aj prípady poranení so smrteľným koncom, ďalej vopred plánovaná vražda, usmrtenie provincie sa vyskytuje označenie sídel ako mestá, no väčšinu z nich do kategórie miest nie je možné zaradiť. Julia Radziszewska do kategórie miest zaradila Spišskú Novú Ves, Ľubicu, Spišské Podhradie a Spišskú Belú. Ostatné uvedené sídla priradila k mestečkám v prevažnej miere s roľníckym charakterom s viac či menej rozvinutým remeslom. Strážam pod Tatrami a Veľkej pripísala na základe štatútov z 15. storočia výlučne roľnícky charakter. J. Radziszewska, Studia z dziejów ustroju Spisza, Katowice 1969, s. 138. Provincia nadväzovala na predchádzajúce samosprávne spoločenstvá spišských Sasov, ktoré právne vychádzali z privilégia pre Sasov na Spiši potvrdeného uhorským kráľom Štefanom V. v roku 1271. Štefan V. v privilégiu potvrdil spišským Sasom staršie výsady. H. Ruciński, Dzieje polityczne Spiszu do końca XV wieku, [in:] Terra Scepusiensis, red. R. Gładkiewicz M. Homza, Levoča Wrocław 2003, s. 280. Súdnictvo v provincii malo v sledovanom období niekoľko stupňov. Súdenie vážnejších prípadov – teda aj deliktov proti životu, bolo v kompetenciách súdu druhého stupňa v rámci Provincie XIII spišských miest. Druhostupňový súd – súdnu stolicu Provincie XIII spišských miest, tvoril gróf, ktorý súdu predsedal, a 13 richtári jednotlivých miest provincie. Súdne záznamy provinčného súdu sa spolu s ďalšími záznamami zapisovali do protokolov ústrednej správy Provincie XIII spišských miest. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1511–1599), Štátny archív v Prešove – Spišský archív v Levoči (ďalej ŠA PO – SA v LE), fond Provincia XVI spišských miest (ďalej f. SM), oddelenie Grófsky archív – knihy (ďalej o. GA – k.), signatúra (ďalej sign.) A1, 271 s. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1593, 1594) 1601–1670, ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A2, fólia (ďalej fol.) 1a–346a. 3 Provincia XIII spišských miest ako taká vznikla v roku 1412, no najstarší súdny záznam v provinčných protokoloch je až z roku 1511, z tohto roku pochádzajú najstaršie záznamy v provinčných protokoloch vôbec. V 16. storočí systém zapisovania záznamov nebol ustálený, tradícia zapisovania sa pravdepodobne len vytvárala, ucelenejší systém možno badať cca až od 70. rokov 16. storočia. Pre 16. storočie platí, že veľká časť záznamov v provinčných protokoloch chýba. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1511–1599), ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A1, 271 s. 4 Pri vytváraní názvu deliktu sme sa inšpirovali publikáciou: J. Holák, Beda odsúdeným. Ako sa súdilo za feudalizmu, Martin 1974, 272s. 183 DELIKTY PROTI ŽIVOTU V PROVINCII XIII SPIŠSKÝCH MIEST... v sebaobrane, usmrtenie z neopatrnosti a  lúpežná vražda5. Rozdelenie prípadov do jednotlivých skupín je v príspevku rekonštruované na základe vyneseného rozsudku6 (tzn. rovnaký rozsudok pri skupinovo rovnakých deliktoch proti životu), tiež priamo na základe označenia deliktu proti životu v súdnom zázname7. Aby nedošlo k omylu v prípadoch, kde vinník spáchal viacero deliktov, v príspevku bola upriamená pozornosť iba na tie prípady, kde bol vinník odsúdený na konkrétny druh trestu iba za spáchanie jedného deliktu – deliktu proti životu. Rozlíšenie niektorých druhov deliktov proti životu – konkrétne plánovaných vrážd, zabití v náhlom rozrušení mysle, usmrtení z neopatrnosti a usmrtení v sebaobrane – len na základe ich označenia v  samotných súdnych zápisoch provinčných protokolov je problematické, nakoľko pisár 5 Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1511–1599), ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A1, 271 s. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1593, 1594) 1601–1670, ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A2, fol. 1a–346a. 6 Išlo o prvotný rozsudok ktorý súd vyniesol, keďže za istých okolností mohol byť pôvodný rozsudok súdu zmiernený. Totiž v období stredoveku a raného novoveku bolo vnímanie trestných zákonov odlišné ako dnes –právne zbierky sa vnímali skôr ako odporúčania ako je potrebné postupovať pri rozsudzovaní jednotlivých zločinov. Tresty uvádzané v jednotlivých právnych zbierkach predstavovali len najprísnejšiu formu trestu za ten ktorý zločin, no v skutočnosti úlohu pri vynášaní rozsudku zohrali poľahčujúce či priťažujúce okolnosti, tiež príhovor rodiny, priateľov alebo známych za vinníka. B. Szeghyová, Niektoré problémy interpretácie prameňov stredoveku a  raného novoveku, [in:] Sociálne vedy a humanistika očami mladých, red. T. Sedová, Bratislava 2006, s. 45. Súd Provincie XIII spišských miest používal k vynášaniu rozsudkov nad vinníkmi viacero právnych podkladov. Spišskí Nemci disponovali aj vlastnou právnou zbierkou – tzv. Zipser Willkűhr, spísanou v roku 1370. Právna zbierka sa zachovala vo viacerých rukopisných exemplároch. J. Vojtas, Spišská Nová Ves 360 rokov v zálohu poľských kráľov, [in:] Spišská Nová Ves 1. Zborník príspevkov k dejinám a výstavbe mesta, red. J. Kuruc, Košice 1968, s. 76. Pre potreby súdu Provincie XIII spišských miest bola táto zbierka obsahovo nepostačujúca, neobsahovala paragrafy ku všetkým skutkovým podstatám trestných činov, preto provinčný súd využíval aj iné právne zbierky. V sledovanom období je ako prameň rozsudkov v trestných kauzách provinčného súdu doložená Biblia, Saské zrkadlo, Bamberský poriadok hrdelného práva, Maximilánov hrdelný poriadok, Constitutio criminalis Carolina, Institutiones od Andreasa Pernedera a Hrdelný poriadok Andreasa Pernedera, Fasciculus de poenis od Abrahama Saura. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1511–1599), ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A1, 271 s. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1593, 1594) 1601–1670, ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A2, fol. 1a–346a. 7 Zadelenie do skupiny na základe označenia v súdnom zázname sa ale týkalo len deliktu usmrtenia novorodenca. 184 MICHAELA KURINOVSKÁ zvykol používať na charakteristiku deliktu rovnaké slová. V provinčných súdnych zápisoch sa nerozlišovalo medzi slovesami označujúcimi delikt – ermorden a erschlagen, podstatnými menami označujúcimi delikt – homicida/ homiciudium, der Totschlag, die Mordtat, označením vinníka – der Mörder, der Todschläger a pod. Pisár tiež používal na označenie rôznych typov deliktov proti životu rovnaké prívlastky – vorsätzlich, mutwillig či freventlich8. Vražda novorodenca matkou Súdne záznamy provinčných protokolov v  rokoch 1550–1650 dôvod zabití novorodencov spravidla neuvádzajú9. V jednom prípade vinníčka ako dôvod spáchania deliktu uviedla, že otcom novonarodeného dieťaťa nebol jej manžel10. Dôvodom ostaných doložených deliktov zabitia novorodenca mohla byť snaha vyhnúť sa hanbe vyplývajúcej z cudzoložstva alebo z iného mimomanželského pomeru, z ktorého dieťa pochádzalo. Porodením nemanželského dieťaťa totiž hrozil ženám spoločenský a hmotný úpadok, a rovnako trest za spáchaný delikt. Deti, ktoré nemali legitímny pôvod, teda tie, ktoré sa narodili mimo manželstva, boli v spoločnosti považované za menejcenné, nemohli sa stať mešťanmi ani členmi cechu, tzn. že boli odsúdené žiť na okraji spoločnosti11. Ženu k zabitiu svojho potomka mohol viesť tiež popôrodný šok12. Pri vydatých ženách mohol delikt zabitia novorodenca ostať okolím celkom nepovšimnutý. Fertilita bola v sledovanom období pomerne vysoká, no kvôli zlej výžive, nedostatku predpôrodnej starostlivosti a primitívnemu stavu medicíny bola taktiež vysoká novorodenecká mortalita. Dieťa mohlo byť usmrtené pri pôrode a zvedavosť susedov mohla byť uspokojená 8 Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1511–1599), ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A1, 271 s. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1593, 1594) 1601–1670, ŠA PO – SA v LE, f. SM, o. GA – k, sign. A2, fol. 1a–346a. 9 Ibid. 10 Vinníčka bola vydatá len niekoľko týždňov. Protokoly ústrednej správy Provincie XIII spišských miest (1593, 1594) 1601–1670, ŠA PO – SA v

DELIKTY PROTI ŽIVOTU V PROVINCII XIII SPIŠSKÝCH MIEST V DRUHEJ POLOVICI 16. STOROČIA A V PRVEJ POLOVICI 17. STOROČIA