Role historické paměti v románech Viléma Hejla

Spisovateľ Vilém Hejl (1934–1989) napísal v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch tri romány (Zásada sporu, Hodina hvězdopravců a Ex offo), ktoré vydal až po svojom odchodu z Československa v roku 1978 do exilu. Vo svojích prózach Hejl opakovane tematizoval úlohu pamäte na utváraní dejín, respektíve citlivo vnímal rozpor medzi pamäťou kolektívnou a individuálnou a z toho plynúcu problematickosť jednotného výkladu histórie. A to najmä v čase, keď by dejiny a pamäť mali slúžiť ako nástroj na presadenie určitého výkladu minulosti, ktorý by vyhovoval záujmom vládnuceho režimu, prípadne jeho odporcom.